technické ochranné prostriedky na strojoch
TL;DR
  • Ochranné opatrenia sa volia podľa posúdenia rizika, úloh obsluhy, času zastavenia a správania stroja, nie kopírovaním zoznamu noriem.
  • Kryty, bezpečné vzdialenosti, blokovanie, zaistenie a bezpečnostné funkcie tvoria systém, ktorý spravidla podlieha viacerým normám.
  • Ochrana musí zohľadniť frekvenciu prístupu, vymrštenie materiálu, zvyškové nebezpečenstvo aj riziko obchádzania zabezpečení.
  • PLr alebo SIL sa určuje pre konkrétnu bezpečnostnú funkciu a celý jej reťazec, nie pre jeden snímač ani pre celý stroj.
  • Uvedená norma je obhájiteľná len vtedy, ak sa jej použitie preukáže návrhom, výpočtami, skúškami, validáciou a dokumentáciou.

Najhorším miestom, kde hľadať normy pre vlastný stroj, je vyhlásenie o zhode podobného stroja. Napriek tomu sa práve tu návrh často začína. Posúdenie rizika ešte nie je uzavreté, nepoznáme spôsob odstraňovania zaseknutého materiálu ani skutočný čas zastavenia, ale už zaznie otázka: Ktoré normy uvedieme vo vyhlásení?

Odpoveď vyzerá jednoducho: ISO 12100, vhodná norma typu C a niekoľko známych noriem typu B. Skopírovať, vložiť, podpísať. Dokument pôsobí profesionálne. Lenže uvedením normy výrobca netvrdí, že pozná jej číslo. Tvrdí, že uplatnil príslušné požiadavky, správne vymedzil rozsah normy a výsledok overil.

Kde je stopa týchto rozhodnutí? Ktoré nebezpečenstvo viedlo k použitiu krytu? Prečo je potrebné zaistenie krytu? Z čoho vyplýva bezpečná vzdialenosť? Akú požadovanú úroveň vlastností PLr musí dosiahnuť bezpečnostná funkcia? Čím sa potvrdilo, že celý systém zastaví včas?

Ak na tieto otázky nevieme odpovedať, zoznam noriem nie je dôkazom zhody. Je zoznamom technických tvrdení, ktoré výrobca zatiaľ nedokáže obhájiť. Papier znesie každú normu. Stroj nie.

Ako navrhovať technické ochranné opatrenia na strojoch po prvom kroku

ISO 12100 stanovuje trojkrokovú metódu znižovania rizika. Najskôr sa majú použiť inherentne bezpečné konštrukčné opatrenia. Až potom prichádzajú ochranné a doplnkové ochranné opatrenia. Informácie pre používateľa sú tretím krokom, nie náhradou za nedostatočný návrh.

Stroj však stále musí plniť svoju funkciu. Píla musí rezať, lis vyvinúť silu, robot vykonať pohyb a valce vtiahnuť materiál. Po prvom kroku preto často zostane nebezpečenstvo, ktoré nemožno odstrániť bez straty technologickej funkcie.

To ešte neznamená, že prvý krok bol splnený len preto, že je hotový trojrozmerný model alebo sa začala výroba. Hranica je inde: ďalšia konštrukčná zmena nie je prakticky uskutočniteľná alebo by stroj pripravila o jeho účel. Až vtedy treba zabrániť vystaveniu osoby nebezpečenstvu alebo ho prerušiť skôr, než vznikne ujma.

Otázky musia byť konkrétne:

  • Potrebuje človek počas normálnej prevádzky prístup do nebezpečného priestoru?
  • Vstupuje tam pri každom cykle, pri prestavovaní alebo iba pri údržbe?
  • Ako dlho po príkaze na zastavenie pretrváva nebezpečný pohyb?
  • Môže stroj vymrštiť obrobok, rozstreknúť kvapalinu alebo emitovať prach?
  • Môže osoba zostať za ochranným zariadením bez detekcie?
  • Ako sa bude čistiť, odstraňovať porucha a uvoľňovať zaseknutý materiál?

Pevný ochranný kryt môže byť správny tam, kde prístup nie je potrebný. Pri častom zásahu sa však môže zmeniť na prekážku, ktorú pracovníci začnú demontovať. Vtedy môže byť vhodnejší pohyblivý ochranný kryt spojený s blokovacím zariadením. Ak nebezpečenstvo nezanikne skôr, než osoba dosiahne rizikové miesto, samotné blokovanie nestačí a kryt musí zostať zaistený až do zániku nebezpečenstva.

Svetelná clona dokáže rozpoznať vstup a vyvolať zastavenie. Nezachytí však vymrštený predmet, kvapalinu ani prach. Oplotenie zadrží materiál, ale pri nevhodnom návrhu môže komplikovať pravidelné zásahy a vytvárať silnú motiváciu na obchádzanie blokovania. Dobré ochranné zariadenie preto neexistuje mimo konkrétnej úlohy, stroja a správania človeka.

Jedny dvere neznamenajú jednu normu

Na výkrese sú jedny priehľadné dvere a vo vyhlásení sa objaví EN ISO 14120. Tým však nie je vec uzavretá. Vyriešila sa iba časť otázky prístupu a ani účinnosť tohto riešenia ešte nebola preukázaná.

Najskôr treba posúdiť samotný kryt. Vydrží očakávaný náraz? Zachytí vymrštený diel? Zostane upevnenie spoľahlivé po tisícoch cyklov? Nevytvorí záves nové miesto pomliaždenia alebo strihu? Zachová materiál vlastnosti pri prevádzkovej teplote? Tieto otázky rieši EN ISO 14120.

Pevné dvere však nepomôžu, ak možno siahnuť ponad ne, popod ne alebo cez otvor. Rozmery a poloha sa preto viažu na bezpečné vzdialenosti podľa EN ISO 13857. Následne treba rozhodnúť, čo sa stane po otvorení. Ak nebezpečenstvo zanikne pred dosiahnutím rizikového miesta, môže postačovať blokovanie. Ak pretrváva dlhšie, potrebné môže byť zaistenie krytu podľa EN ISO 14119.

Blokovací spínač sám stroj nezastavuje. Poskytuje vstupný signál, ktorý musí bezpečnostná časť riadiaceho systému spracovať a prostredníctvom výstupných prvkov uviesť stroj do bezpečného stavu. Požadovaná úroveň PLr sa vzťahuje na celú bezpečnostnú funkciu, nie iba na snímač pri dverách.

Čo treba rozhodnúť Typický technický základ Čo treba potvrdiť
Konštrukcia a pevnosť krytu EN ISO 14120 Materiál, upevnenie, odolnosť proti zaťaženiu a nevytvorenie nových nebezpečenstiev
Možnosť dosiahnuť nebezpečný priestor EN ISO 13857 Výška, vzdialenosť, medzery a rozmery otvorov
Blokovanie alebo zaistenie krytu EN ISO 14119 Čas zániku nebezpečenstva, čas prístupu, princíp činnosti a odolnosť proti obchádzaniu
Realizácia bezpečnostnej funkcie EN ISO 13849-1 alebo EN IEC 62061 PLr alebo požadovaná úroveň integrity bezpečnosti SIL a dosiahnuté vlastnosti celého reťazca
Validácia funkcie EN ISO 13849-2 alebo príslušné ustanovenia EN IEC 62061 Správne správanie systému vrátane reakcie na predvídateľné poruchy
Zabránenie neočakávanému spusteniu EN ISO 14118 a podľa riešenia EN 60204-1 Žiadny samočinný opätovný rozbeh a bezpečné odpojenie alebo riadenie energie

Tabuľka nie je hotovým zoznamom na vloženie do vyhlásenia o zhode. Dva podobné kryty môžu vyžadovať rozdielne riešenia. Pri jednom stroji pohyb zanikne takmer okamžite, pri inom sa zotrvačník otáča ešte niekoľko sekúnd. Jeden kryt iba bráni prístupu, druhý musí navyše zachytiť vymrštené časti.

Norma typu C nenahrádza posúdenie rizika

Norma typu C sa týka určitej kategórie strojov a významných nebezpečenstiev uvedených v jej rozsahu. Môže predpísať ochranné opatrenie, bezpečnostnú funkciu, PLr, SIL alebo skúšobnú metódu. Ak sa jej požiadavky líšia od noriem typu A alebo B, pre stroje v jej rozsahu majú prednosť ustanovenia normy typu C. Len v rozsahu daného rozdielu a iba vtedy, ak konkrétny stroj do rozsahu skutočne patrí.

Názov normy nestačí. Treba preveriť variant stroja, doplnkové vybavenie, predpokladané použitie, rozhrania s inými strojmi aj výslovne vylúčené nebezpečenstvá. Norma typu C zároveň často odkazuje na normy typu B. Môže požadovať ochranný kryt, no jeho konštrukciu ponechať EN ISO 14120. Môže určiť PLr, ale návrh a validáciu bezpečnostnej funkcie ponechá EN ISO 13849-1 a EN ISO 13849-2.

Príklad EN 280: jedna úroveň PL pre celý stroj neexistuje

Norma EN 280-1 pre mobilné zdvíhacie pracovné plošiny nepriraďuje celému stroju jeden spoločný symbol, napríklad PL d. Požiadavky viaže na konkrétne bezpečnostné funkcie. Blokovanie vstupných prvkov plošiny, jej vyrovnávanie alebo systémy kontroly zaťaženia a momentu majú rozdielne významy a následky poruchy, preto môžu mať rozdielne požadované úrovne.

EN ISO 13849-1 následne poskytne metódu návrhu častí riadiaceho systému, ktoré funkciu vykonávajú. EN ISO 13849-2 vedie k validácii. Norma typu C teda určuje, čo treba dosiahnuť; príslušné normy typu B pomáhajú preukázať, ako sa to dosiahlo.

Ak sa k plošine pridá zariadenie na manipuláciu s bremenom, vznikajú nové nebezpečné situácie a nové bezpečnostné funkcie. Jedna zmena vybavenia môže znamenať ďalšie blokovanie pohybov, nový PLr a nové validačné skúšky. Presne preto sa norma typu C číta cez rozsah, významné nebezpečenstvá, konkrétne požiadavky a normatívne odkazy, nie iba cez názov na titulnej strane.

Predpoklad zhody nevzniká uvedením čísla normy

Vyhlásenie o zhode môže obsahovať ISO 12100, normu typu C, niekoľko noriem typu B, podpis a označenie CE. Samotné čísla však predpoklad zhody nevytvárajú. Ten vyplýva zo skutočného uplatnenia harmonizovanej normy, ktorej odkaz bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, a iba vo vzťahu k základným požiadavkám, ktoré norma pokrýva.

Túto zásadu stanovuje článok 7 ods. 2 smernice 2006/42/ES. Článok 20 nariadenia (EÚ) 2023/1230 ju zachováva a výslovne pracuje aj s uplatnenými časťami noriem. Vyhlásenie teda zhodu nevytvára. Má potvrdiť výsledok práce vykonanej pred jeho podpísaním.

Aktuálne technické vydanie normy nemusí byť harmonizovaným vydaním pre príslušný právny predpis. Pred uvedením normy treba preveriť presné vydanie, dátum, právny akt, prípadné obmedzenia uverejnenia, prílohu ZA a skutočný rozsah použitia.

Otázka Smernica 2006/42/ES Nariadenie (EÚ) 2023/1230
Zdroj predpokladu zhody Skutočná zhoda s harmonizovanou normou uverejnenou pre smernicu Skutočná zhoda s harmonizovanou normou alebo jej uplatnenou časťou uverejnenou pre nariadenie
Rozsah predpokladu Iba základné požiadavky pokryté normou Iba základné požiadavky pokryté normou alebo použitou časťou
Normy vo vyhlásení Podľa potreby sa uvádzajú odkazy na použité harmonizované normy Uvádzajú sa odkazy na použité normy vrátane dátumu dokumentu
Čiastočné použitie Rozsah treba vymedziť tak, aby nevznikol dojem úplného použitia Použité časti normy treba jednoznačne identifikovať
Zodpovednosť Podpis potvrdzuje vykonanie príslušného postupu posudzovania zhody Vypracovaním vyhlásenia výrobca preberá zodpovednosť za zhodu stroja

Do 19. januára 2027 sa na uvádzanie strojov na trh spravidla uplatňuje smernica 2006/42/ES; nariadenie (EÚ) 2023/1230 sa začne všeobecne uplatňovať 20. januára 2027. Zoznam odkazov vytvorený pre smernicu preto nemožno automaticky preniesť pod nové nariadenie. Rovnaké číslo požiadavky navyše neznamená, že jej obsah zostal nezmenený.

Ak výrobca uvedie normu bez obmedzenia, musí byť pripravený preukázať uplatnenie všetkých relevantných ustanovení. Čiastočné použitie je možné, nesmie sa však prezentovať ako úplná zhoda. Vyhlásenie o zhode nie je bibliografia projektu.

Technické ochranné opatrenia na strojoch a väzby medzi požiadavkami

Jeden ochranný kryt môže súčasne tvoriť fyzickú bariéru, obmedzovať dosah, spolupracovať s blokovacím zariadením, zostať zaistený do zániku nebezpečenstva a vyvolávať bezpečné zastavenie. Zároveň musí odolávať obchádzaniu a nesmie po zatvorení vyvolať neočakávaný rozbeh.

Nejde o nadbytok noriem. Ide o jedno reálne riešenie rozdelené na niekoľko technických problémov. Normy opisujú metódy a vlastnosti riešenia, zatiaľ čo právne predpisy určujú ciele, ktoré má stroj splniť.

Technický problém alebo opatrenie Typické normy typu B Nariadenie, príloha III Smernica, príloha I Typický dôkaz v dokumentácii
Pevný alebo pohyblivý ochranný kryt a dosah do priestoru EN ISO 14120, EN ISO 13857 1.3.7, 1.3.8, 1.4.1, 1.4.2 1.3.7, 1.3.8, 1.4.1, 1.4.2 Konštrukcia, upevnenie, pevnosť, rozmery otvorov a meranie bezpečných vzdialeností
Pohyblivý kryt s blokovaním alebo zaistením EN ISO 14119, EN ISO 14120, EN ISO 13849-1 a -2 alebo EN IEC 62061 1.2.1, 1.2.3, 1.4.1, 1.4.2.2 1.2.1, 1.2.3, 1.4.1, 1.4.2.2 Opis funkcie, čas zániku nebezpečenstva, čas prístupu, PLr alebo SIL, odolnosť proti obchádzaniu a validácia
Svetelná clona, skener alebo iné elektrosenzitívne ochranné zariadenie EN ISO 13855, súbor EN IEC 61496, EN ISO 13849-1 a -2 alebo EN IEC 62061 1.2.1, 1.2.3, 1.3.7, 1.3.8, 1.4.1, 1.4.3 1.2.1, 1.2.3, 1.3.7, 1.3.8, 1.4.1, 1.4.3 Rozlíšenie, ochranné pole, výpočet vzdialenosti, zmeraný čas zastavenia a skúšky opätovného spustenia
Zabránenie neočakávanému spusteniu a odpojenie energie EN ISO 14118, EN 60204-1, podľa energie EN ISO 4413 alebo EN ISO 4414 1.2.3, 1.2.6, 1.6.3, 1.6.4 1.2.3, 1.2.6, 1.6.3, 1.6.4 Zoznam energií, body odpojenia, uzamknutie, uvoľnenie akumulovanej energie a skúška rozbehu
Núdzové zastavenie EN ISO 13850, EN 60204-1, EN ISO 13849-1 alebo EN IEC 62061 1.2.1, 1.2.4.3 1.2.1, 1.2.4.3 Rozsah pôsobenia, kategória zastavenia, priorita príkazu, odblokovanie a funkčné skúšky
Bezpečnostná funkcia riadiaceho systému EN ISO 13849-1 a -2 alebo EN IEC 62061 1.2.1 a požiadavka príslušnej funkcie, prípadne aj 1.1.9 1.2.1 a požiadavka príslušnej funkcie Špecifikácia funkcie, architektúra, PLr alebo SIL, údaje spoľahlivosti, softvér, výpočty a validácia
Trvalé prostriedky prístupu Súbor EN ISO 14122 1.5.15, 1.6.2 1.5.15, 1.6.2 Odôvodnenie výberu, rozmery, zaťaženia, protišmykové povrchy a ochrana proti pádu

Ani táto mapa nie je zoznamom noriem do vyhlásenia. Presný rozsah predpokladu zhody sa kontroluje v prílohe ZA konkrétneho vydania a v príslušnom uverejnení Komisie. Pre smernicu je rozhodujúce vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/1586 v aktuálnom znení. Pre nariadenie budú rozhodujúce odkazy uverejnené na jeho účely.

Nariadenie zároveň rozširuje pozornosť venovanú vonkajším vplyvom, zásahom do softvéru, konfigurácie a hodnotám bezpečnostných parametrov. Samotné uvedenie EN ISO 13849-1 automaticky nepreukazuje ochranu všetkých pripojení, údajov a konfigurácií ani splnenie požiadavky 1.1.9 na ochranu proti poškodeniu.

Zhoda komponentu ešte nepreukazuje bezpečnostnú funkciu

Svetelná clona má vyhlásenie o zhode. Bezpečnostný riadiaci systém má údaje pre PL e. Snímač krytu je určený pre bezpečnostné aplikácie a stýkače majú údaje potrebné na výpočet. Je bezpečnostná funkcia preukázaná? Ešte nie.

Funkcia zahŕňa celý reťazec: detekciu osoby, spracovanie signálu, činnosť výstupných prvkov, zánik nebezpečenstva a riadené opätovné spustenie. Stačí jeden zle navrhnutý článok a certifikáty komponentov stratia praktický význam.

Projekt musí stanoviť, ktoré pohyby sa po otvorení krytu zastavia, aký je bezpečný stav, čo sa stane po poruche alebo výpadku napájania, odkiaľ sa vykonáva reset a či má osoba z tohto miesta prehľad o celom chránenom priestore. Bez týchto odpovedí nie je definovaná bezpečnostná funkcia. Sú iba vybrané zariadenia.

PLr patrí funkcii, nie celému stroju

Požadovaná úroveň vlastností PLr sa priraďuje konkrétnej bezpečnostnej funkcii. Môže ju určiť norma typu C alebo posúdenie rizika. EN ISO 13849-1 nevyberá za projektanta potrebné funkcie ani automaticky neurčuje ich PLr. Poskytuje metódu návrhu a integrácie bezpečnostných častí riadiaceho systému.

Riadiaci systém schopný dosiahnuť PL e nezdvihne celý reťazec automaticky na PL e. Výsledok závisí od vstupov, logiky, výstupov, architektúry, diagnostického pokrytia, odolnosti proti poruchám so spoločnou príčinou, softvéru a integrácie. Problémom môže byť nezistená porucha snímača, nemonitorovaný stýkač, nevhodný reset, obídenie funkcie v určitom režime alebo neočakávaný rozbeh po obnovení napájania.

Ani dosiahnutý PL d nepotvrdzuje, že je svetelná clona dostatočne ďaleko, kryt zabraňuje dosahu alebo zavesené bremeno po odpojení energie nespadne. PL opisuje spoľahlivosť bezpečnostných častí riadenia. Nenahrádza mechanickú pevnosť, polohu ochranného zariadenia, čas zastavenia ani posúdenie správania človeka.

Ako overiť technické ochranné opatrenia na strojoch

Výpočtový protokol nie je validácia. Neotvorí ochranný kryt, nepreruší lúče clony, nezmeria skutočný čas zastavenia a nepreverí všetky režimy stroja. EN ISO 13849-2 preto vyžaduje validáciu analýzou aj skúškami.

Skúška nemá potvrdiť, že projektant mal pravdu. Má zistiť, či ju mal. Ak meranie spochybní predpoklady, mení sa projekt, nie výsledok. Po každom opatrení sa navyše musí znova vyhodnotiť, či sa riziko dostatočne znížilo a či nevzniklo nové nebezpečenstvo.

Opatrenie alebo funkcia Čo preveriť Typický dôkaz Kedy skúšku zopakovať
Pevný alebo pohyblivý kryt Upevnenie, pevnosť, otvory, dosah ponad, popod a vedľa krytu, nové miesta pomliaždenia Prehliadka, rozmerové meranie, výpočet alebo pevnostná skúška Po zmene konštrukcie, polohy, upevnenia alebo okolia stroja
Kryt s blokovaním a zaistením Zastavenie správnych pohybov, všetky režimy, uvoľnenie zaistenia, reset a opätovné spustenie Protokol funkčných skúšok a validácia bezpečnostnej funkcie Po zmene snímača, zámku, programu, pohonu, brzdy alebo režimov
Svetelná clona alebo skener Všetky smery prístupu, obídenie poľa, zotrvanie osoby za zariadením, celkový čas zastavenia a vzdialenosť Výpočet vzdialenosti, meranie času zastavenia a skúšky narušenia poľa Po zmene programu, pohonu, zaťaženia, brzdenia, parametrov alebo polohy
Núdzové zastavenie Rozsah pôsobenia, priorita príkazu, spôsob zastavenia a správanie po odblokovaní Skúška každého ovládača vo všetkých relevantných režimoch Po zmene riadenia, rozdelenia na zóny alebo spojení s iným strojom
Odpojenie zdrojov energie Všetky druhy energie, uzamknutie, uvoľnenie akumulovanej energie a nemožnosť rozbehu Schéma energií, skúška odpojenia a overenie bezenergetického stavu Po zmene elektrického, pneumatického, hydraulického alebo mechanického systému
Bezpečnostná funkcia riadenia Reakcia na signál a poruchy, diagnostika, program, výstupy a dosiahnutie bezpečného stavu Analýza, výpočet PL alebo SIL a skúšky na dokončenom stroji Po každej zmene, ktorá môže ovplyvniť funkciu, aj bez výmeny ochranného zariadenia

Celkový čas zastavenia treba zmerať na stroji

Pri svetelnej clone nestačí reakčný čas uvedený v jej dokumentácii. Celkový čas zahŕňa interval od narušenia ochranného poľa po zmenu výstupu zariadenia a následný čas riadenia, výstupných prvkov, pohonu, brzdy a mechaniky až do skutočného zániku nebezpečenstva.

Výsledok môže ovplyvniť zaťaženie, teplota, prepínanie ventilov, stav brzdy, prenos signálu aj opotrebovanie. Nehľadáme priemer najlepších meraní. Potrebujeme najväčší predvídateľný čas vrátane primeranej neistoty merania.

EN ISO 13855 viaže minimálnu vzdialenosť na celkový čas reakcie vzťahom S = (K × T) + C. Ak sa čas T predĺži, musí sa zväčšiť aj vzdialenosť S. Zmena bezpečnostného parametra v riadiacom systéme tak môže zneplatniť pôvodný výpočet, hoci clona zostala fyzicky na rovnakom mieste.

Po skúške treba opäť otvoriť posúdenie rizika. Kryt môže vytvoriť miesto pomliaždenia, zaistené dvere uväzniť osobu v oplotení a clona umožniť zotrvanie človeka v priestore bez detekcie. Opatrenie môže byť technicky funkčné, ale prevádzkovo také nepraktické, že podporuje obchádzanie.

Sedem typických chýb pri druhom kroku znižovania rizika

  1. Najskôr sa vybralo zariadenie, potom sa hľadalo odôvodnenie. Svetelná clona nie je modernejší kryt. Je vhodná iba vtedy, keď možno nebezpečenstvo zastaviť včas a zabrániť jej obídeniu alebo zotrvaniu osoby za poľom.
  2. Norma typu C sa ignorovala alebo považovala za úplnú odpoveď. Treba poznať jej rozsah, výnimky, významné nebezpečenstvá a normatívne odkazy.
  3. Jeden kryt znamenal jednu normu. Kryt môže vyžadovať riešenie pevnosti, vzdialeností, blokovania, zaistenia, funkčnej bezpečnosti aj neočakávaného spustenia.
  4. Najnovšie vydanie sa automaticky považovalo za harmonizované. Rozhoduje presné vydanie uverejnené pre príslušný právny akt a rozsah jeho prílohy ZA.
  5. Dokument komponentu nahradil validáciu. Výrobca snímača nepotvrdzuje program integrátora, zapojenie, umiestnenie resetu ani čas zastavenia hotového stroja.
  6. Výpočet sa považoval za meranie. Katalógové časy nemusia zahŕňať zaťaženie, brzdu, ventily, komunikáciu, tolerancie a opotrebovanie.
  7. Po montáži sa nikto nevrátil k riziku. Každé opatrenie môže vytvoriť nové nebezpečenstvo alebo zvýšiť motiváciu na obchádzanie.

Správna postupnosť je opačná: nebezpečenstvo a úloha človeka, uplatniteľná základná požiadavka, ochranné opatrenie alebo bezpečnostná funkcia, normy, projekt, overenie, validácia a nové vyhodnotenie rizika. Až potom vzniká obhájiteľný zoznam noriem.

Praktický postup podľa ISO 12100

1. Vráťte sa k riziku zostávajúcemu po prvom kroku

Nestačí zapísať „mechanické nebezpečenstvo“. Uveďte osobu, úlohu, zdroj ujmy, spôsob prístupu, nebezpečný priestor a možné následky. Podávanie materiálu pri každom cykle vyžaduje iný prístup než týždenné čistenie alebo vstup celým telom pri odstraňovaní poruchy.

2. Preverte normu typu C

Skontrolujte rozsah, výnimky, variant stroja, významné nebezpečenstvá, predpísané opatrenia, bezpečnostné funkcie, PLr alebo SIL, skúšobné metódy a normatívne odkazy. Osobitne zaznamenajte riziká, ktoré norma typu C nepokrýva.

3. Určte požadovaný ochranný účinok

Má ochrana úplne zabrániť prístupu, zistiť prítomnosť človeka, zastaviť pohyb pred dosiahnutím priestoru, udržať kryt zaistený, obmedziť rýchlosť alebo silu, odpojiť energiu či umožniť bezpečné vyslobodenie osoby? Až potom vyberajte zariadenie.

4. Definujte každú bezpečnostnú funkciu

Špecifikácia má obsahovať iniciačnú udalosť, zastavované funkcie, bezpečný stav, maximálny čas reakcie, prevádzkové režimy, správanie pri poruche, reset, podmienky opätovného spustenia a PLr alebo SIL.

5. Rozdeľte riešenie na technické otázky

Kryt otvára otázky pevnosti a dosahu. Zaistenie krytu prináša čas zániku nebezpečenstva a odolnosť proti obchádzaniu. Bezpečné zastavenie vyžaduje návrh riadenia, výstupných prvkov a validáciu. Servisný prístup zahŕňa energie, prístupové prostriedky a riziko uväznenia.

6. Posúďte reálnu prácu človeka

Preverujte čistenie, prestavovanie, nastavovanie, diagnostiku aj odstraňovanie zaseknutia. Reset musí byť mimo chráneného priestoru a z miesta s dostatočným výhľadom. Ochrana navrhnutá iba pre ideálny výrobný cyklus spravidla zlyhá pri prvej poruche.

7. Stanovte kritériá prijatia pred skúškou

Vopred určte maximálny čas zastavenia, minimálnu vzdialenosť, požadovaný PL alebo SIL, rozmery otvorov, reakcie na poruchy, správanie po obnovení napájania, rozsah núdzového zastavenia a podmienky uvoľnenia zaistenia.

8. Vykonajte overenie a validáciu

Podľa riešenia sú potrebné výpočty, prehliadky, rozmerové merania, funkčné skúšky, meranie času zastavenia, simulácia porúch, validácia PL alebo SIL a kontrola softvéru aj bezpečnostných parametrov. Protokol má obsahovať konfiguráciu stroja, podmienky skúšky, meradlá, namerané hodnoty, výsledok a zodpovednú osobu.

9. Znova vyhodnoťte riziko

Overte, či sa pôvodné riziko dostatočne znížilo, či nevznikli nové nebezpečenstvá a či opatrenie spolupracuje s ostatnými prvkami. Zaznamenajte zostávajúce riziká a informácie, ktoré treba odovzdať používateľovi. Ak výsledok nie je prijateľný, návrh sa musí upraviť.

Minimálna matica rozhodnutí a dôkazov

Dokumentácia musí umožniť prejsť od konkrétneho nebezpečenstva až k výsledku skúšky a opačne. Ak sa táto cesta preruší pri čísle normy, dokumentácia uchováva zoznam, nie technické odôvodnenie.

Položka Čo zaznamenať
Nebezpečenstvo a nebezpečná situácia Zdroj ujmy, osoba, úloha, spôsob vystavenia, následok a dotknutý priestor
Výsledok prvého kroku Prečo nebolo možné riziko odstrániť inherentne bezpečným konštrukčným opatrením
Norma typu C Rozsah, konkrétne požiadavky, výnimky a nebezpečenstvá mimo normy
Ochranné opatrenie Kryt, ochranné zariadenie alebo doplnkové ochranné opatrenie
Bezpečnostná funkcia Požadované správanie, bezpečný stav, čas reakcie, PLr alebo SIL
Normy typu B Dokumenty použité pre jednotlivé technické časti riešenia a rozsah ich uplatnenia
Základné požiadavky Body smernice alebo nariadenia, ktorých sa riešenie týka
Kritérium prijatia Požadovaná hodnota alebo správanie stanovené pred skúškou
Overenie a validácia Metóda, konfigurácia, namerané hodnoty, výpočet, protokol a záver
Nové a zostávajúce riziko Výsledok opätovného vyhodnotenia a potrebné informácie pre používateľa

Záver: zoznam noriem bezpečný stroj nenavrhne

Druhý krok znižovania rizika nie je výber krytu, clony alebo bezpečnostného riadiaceho systému z katalógu. Je to návrh uceleného ochranného systému pre skutočné úlohy človeka, všetky relevantné režimy a predvídateľné poruchy.

Najskôr treba poznať riziko zostávajúce po inherentne bezpečnom návrhu. Potom preveriť normu typu C, určiť požadovaný ochranný účinok, definovať bezpečnostné funkcie a použiť normy typu B pre konkrétne technické časti. Každé rozhodnutie musí mať dôkaz v konštrukcii, výpočte, meraní alebo validačnom protokole.

Dokument komponentu nepotvrdzuje jeho integráciu. Označenie CE blokovacieho zariadenia nepreukazuje čas zániku nebezpečenstva. Údaj PL e na riadiacom systéme nepotvrdzuje PL celej funkcie. Výpočet vzdialenosti svetelnej clony bez merania celkového času zastavenia je iba predpoklad.

Konečnú odpoveď poskytne dokončený stroj: či kryt skutočne zabraňuje dosahu, či otvorenie zastaví správne pohyby, či zaistenie zostane aktívne dostatočne dlho, či clona leží v bezpečnej vzdialenosti a či po resete alebo návrate napájania nenastane neočakávaný rozbeh.

Papier znesie každú normu. Stroj odpovie až pri skúške — a práve táto odpoveď musí byť zachytená v technickej dokumentácii.

V Safety Software možno tento dôkazný reťazec priebežne dokumentovať od nebezpečenstva a úlohy cez požiadavku a ochranné opatrenie až po skúšku a opakované posúdenie rizika.

Odborný základ a oficiálne zdroje

Pri návrhu sa typicky uplatňujú ISO 12100, EN ISO 14120, EN ISO 13857, EN ISO 14119, EN ISO 13849-1 a EN ISO 13849-2, EN IEC 62061, EN ISO 13855, súbor EN IEC 61496, EN ISO 14118, EN ISO 13850, EN 60204-1, EN ISO 4413, EN ISO 4414 a súbor EN ISO 14122. Pre konkrétne kategórie strojov treba navyše preveriť príslušné normy typu C.

Právny rámec tvoria najmä smernica 2006/42/ES, nariadenie (EÚ) 2023/1230 a uverejnené odkazy na harmonizované normy v Úradnom vestníku Európskej únie. Pri smernici treba sledovať vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/1586 v aktuálnom znení. Pomocný výklad poskytuje príručka Európskej komisie k smernici o strojových zariadeniach a Modrá príručka k vykonávaniu pravidiel EÚ pre výrobky.

Uvedenie normy v odbornom zozname neznamená, že každé jej vydanie je harmonizované. Vždy treba overiť presné vydanie, právny akt, dátum uverejnenia, prípadné obmedzenia a rozsah predpokladu zhody podľa prílohy ZA.

Najčastejšie otázky

Čo sú technické ochranné opatrenia na strojoch podľa normy ISO 12100?

Technické ochranné opatrenia na strojoch obmedzujú vystavenie nebezpečenstvám, ktoré sa nepodarilo dostatočne eliminovať konštrukčnými riešeniami s vlastnou bezpečnosťou. Zahŕňajú okrem iného ochranné kryty, ochranné zariadenia, blokovacie zariadenia, uzamykanie a bezpečnostné funkcie zastavenia.

Ich použitie predstavuje druhý krok trojstupňovej metódy znižovania rizika opísanej v ISO 12100. Výber opatrenia musí vychádzať z posúdenia rizika, predpokladaných úloh človeka a správania stroja.

Kedy možno pristúpiť k navrhovaniu technických ochranných opatrení?

Do druhého kroku sa prechádza po dôkladnom posúdení možností eliminácie nebezpečenstiev alebo zníženia rizika zmenou konštrukcie, energie, procesu alebo spôsobu vykonávania úloh.

Samotné dokončenie 3D modelu alebo začatie výroby neodôvodňuje použitie ochranného krytu namiesto zlepšenia konštrukcie. Je potrebné preukázať, aké riziko zostalo a prečo ho už nemožno dostatočne znížiť riešeniami, ktoré sú samy osebe bezpečné.

Ako si vybrať medzi pevným ochranným krytom, pohyblivým ochranným krytom a svetelnou závorou?

Pevný ochranný kryt je zvyčajne vhodný, keď prístup do nebezpečného priestoru nie je potrebný alebo je potrebný len zriedka. Pri častom prístupe možno zvážiť pohyblivý ochranný kryt s blokovacím zariadením, zatiaľ čo elektrosenzitívne ochranné zariadenie možno použiť vtedy, keď je možné stroj bezpečne zastaviť skôr, než osoba dosiahne nebezpečenstvo.

Svetelná clona nechráni pred vymrštenými predmetmi, rozstrekom, žiarením ani emisiami. V takýchto prípadoch môže byť potrebný fyzický ochranný kryt alebo kombinácia viacerých ochranných opatrení.

Kedy si pohyblivý ochranný kryt vyžaduje blokovanie?

Zaistenie ochranného krytu môže byť potrebné, ak po vydaní príkazu na zastavenie nebezpečenstvo nezanikne skôr, než je možné získať prístup do nebezpečného priestoru. Týka sa to napríklad strojov s dlhým dobehom, pretrvávajúcim tlakom alebo energiou, ktorú nemožno okamžite bezpečne rozptýliť.

Výber a konštrukcia blokovacích zariadení a zariadení na zaistenie ochranného krytu musia vychádzať z posúdenia rizika a požiadaviek ISO 14119. Treba zohľadniť aj možnosť obídenia ochranného opatrenia a motiváciu obsluhy konať týmto spôsobom.

Ako sa určuje bezpečná vzdialenosť ochranného krytu alebo ochranného zariadenia?

Pri ochranných krytoch je potrebné overiť možnosť dosiahnutia ponad, popod a cez otvory v súlade s príslušnými požiadavkami ISO 13857. Samotná výška ochranného krytu nestačí, ak jeho umiestnenie alebo veľkosť medzier umožňujú dosiahnuť zdroj nebezpečenstva.

Umiestnenie svetelnej clony, skenera alebo iného detekčného zariadenia závisí okrem iného od celkového času zastavenia a rýchlosti približovania osoby. Zásady určovania vzdialeností ochranných zariadení stanovuje ISO 13855.

Prepojte technické ochranné opatrenia s posúdením rizík

Zdokumentujte výber krytov, blokovacích zariadení a bezpečnostných funkcií podľa konkrétnych nebezpečenstiev. Uchovajte prehľadný záznam rozhodnutí, výpočtov a overení.

Vytvoriť účet